V tomto roku sa Doc.RNDr. Miloslav
Greksák ,CSc. v plnom zaujatí vedou a kultúrno- spoločenským
dianím v našej krajine dožije 70-ky.
Doc.Greksák sa narodil 17.9.1936 v Kokave nad Rimavicou.
V roku 1951 začal študovať na Strednej priemyselnej škole
v Banskej Štiavnici ,ktorú ukončil maturitou v r. 1955.
V rokoch 1955-1960 študoval na Prírodovedeckej fakulte
UK v Bratislave odbor chémia, špecializácia organická
chémia. Po ukončení štúdia pôsobil na Katedre biochémie
PFUK ako asistent.
Tu sa započala jeho vedecko- pedagogická činnosť , ktorej
zostal verný až do dnešných dní. Hneď od začiatku pôsobenia
na Katedre biochémie PFUK sa doc. Greksák s nasadením
jemu vlastným, pustil do pedagogicko-výchovnej a vedeckej
činnosti. V tomto období až do roku 1975 viedol základné,
pokročilé a preddiplomové cvičenia z biochémie. Prednášal
Všeobecnú biochémiu, Metabolizmus, Enzymológiu, Regulácie
metabolizmu, Bioenergetiku.
Jeho pedagogické schopnosti boli vždy medzi študentmi
vysoko oceňované. Bol prísny, študenti mali pred ním absolútny
rešpekt. Vyplývalo to z jeho náročnosti, ale a to hlavne
z férovosti voči nim. Vedel povzbudiť, vedel pokarhať,
proste cit pre pedagogickú činnosť mal v sebe hlboko zakorenený.
Paralélne sa popri pedagogickej činnosti začal pod vedením
profesora Kováča zapodievať štúdiom mechanizmov transformácie
energie u kvasiniek. Pre tieto účely sa podieľal na rozpracovaní
viacerých významných výskumných modelov. Do štúdia biogenézy
mitochondrií so svojimi doktorandami a diplomantami zaviedol
využitie synchronizovaných buniek kvasiniek na preukázanie
sekvenčnej multiplikácie mitochondrií a expresie génov
respiračných enzýmov v priebehu bunkového cyklu,. Dosiahnuté
výsledky sa stali predmetom viacerých významných publikácii
a boli prezentované na viacerých medzinárodných podujatiach.
V roku 1967-8 absolvoval dôležitý študijný pobyt v Laboratory
of Biochemistry, Faculty of Agriculture, Nagoya Universiy,
Nagoya, Japonsko kde sa zapodieval vypracovaním modelu
pre štúdium biogenézy mitochondrií v rastlinných pletivách.
Na nešťastie, jeho úspešná vedecko- pedagogická činnosť
bola v normalizačných rokoch násilne ukončená a musel
zanechať to čo mal tak rád. Prácu so študentmi . Bola
to mimoriadna škoda a bezpochyby veľká strata , ale akosi
to v tom čase nikoho nezaujímalo. Otrávený život, strata
ideálov. Našťastie aj v tejto ľudskej biede sa doc.Greksák
zapojil do vedeckej činnosti na inom pracovisku. Od roku
1975 až do roku 1986 pôsobil na Ústave experimentálnej
veterinárnej medicíny v Ivanke pri Dunaji ako samostatný
vedecký pracovník. Bola to významná zmena v jeho živote.
Prestal vyučovať na PFUK a začal robiť orientovaný a aplikovaný
výskum. Zmena neľahká, ale vďaka jeho vitalite dokázal
aj tu nájsť svoju parketu a založil pracovnú skupinu,
ktorá dosiahla zaujímavé výsledky v štúdiu ketogenézy
u prežúvavcov.V spolupráci s Laboratory of Biochemistry,
Faculty of Veterinary Medicine, Utrecht State University,
Utrecht, Holandsko, kde doc. Greksák pôsobil 6mesiacov
ako visiting associated professor, prispel k objasneniu
funkcie fosforylačného potenciálu v regulácii ketogenézy
v pečeni a k dôkazu ireverzibility reakcie katalyzovanej
citrátsyntázou v mitochondriách eukaryotickej bunky.
Od roku 1986 začal doc. Greksák pôsobiť na Ústave fyziológie
hospodárskych zvierat SAV, v Ivanke pri Dunaji ako vedúci
vedecký pracovník. Tu sa podieľal na štúdiu evolúcie mechanizmov
transformácie energie u Archaea a energetickej funkcie
sodíkomotívnej sily. Výsledky z tejto časti jeho vedeckej
činnosti boli medzinárodne akceptované. Až na akademickom
pracovisku bolo doc. Greksákovi umožnené sa vrátiť k prednášaniu
na Prírodovedeckej fakulte UK a podieľať sa aj na výchove
mladých biochemikov. Po dlhom období vylúčenia z pedagogickej
činnosti v rokoch 1990 1995 opäť prednášal na PF UK
v Bratislave Všeobecnú biochémiu pre pedagogické kombinácie
a biologické špecializácie. V rokoch 1990-2002 pôsobil
ako riaditeľ Ústavu biochémie a genetiky živočíchov SAV
(predchádzajúci názov Ústav fyziológie hospodárskych zvierat
SAV ) . V porevolučných rokoch sa mu podarilo pretransformovať
a vybudovať dobre fungujúci akademický ústav, ktorý v
medzinárodnom meradle dosiahol významné vedecké úspechy
a ocenenia. Nebola to maličkosť. Mnohé sa rodilo de novo,
mnohé sa pracne transformovalo. Chcelo to veľa invencie,
vytrvalosti, tvorivosti a presvedčenia o dobrom a správnom
smerovaní. Že to vyžadovalo odhodlanie a mimoriadne vypätie
nie je potrebné zdôrazňovať. Popri vedení ústavu začal
rozpracovávať spolu s kolegami z Nagoya univerzity v Japonsku
nový smer výskumu zameraný na poznávanie mechanizmov účinku
prirodzených antioxidantov v procese regenerácie oxidatívne
poškodených membránových systémov vnútorných orgánov živočíchov,
vrátane človeka. Aj v tomto smere sa mu podarilo dosiahnuť
viacero pozoruhodných výsledkov.
Okrem vedecko- pedagogickej činnosti sa doc. Greksák výrazne
podieľal aj na organizovaní vedeckého života na Slovensku.
V rokoch 1968-1971 bol vedeckým sekretárom Slovenskej
biochemickej spoločnosti a potom ešte ďalšie tri roky
členom jej výboru. Pôsobil a pôsobí v mnohých komisiách
, radách a iných ustanovizniach kde jeho činnosť bola
a je vysoko rešpektovaná. Je členom redakčnej rady vedeckého
časopisu General Physiology and Biophysics.
Nebolo by spravodlivé zabudnúť na jeho záľuby spojené
s kultúrou a umením. Pôsobí ako aktívny člen slovenskej
pobočky Spoločnosti pre vedy a umenia vo Washingtone.
Mnohí z nás poznajú a radi spomínajú na jeho recitácie
a spievanie pri najrôznejších príjemných situáciach. Vedel
a vie strhnúť, nadchnúť, vytvoriť príjemnú atmosféru.
Sám hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch. Stále patrí
medzi nadšených chalupárov ,kde kopaničiarská slivovica
sa rodí. Musím povedať, že jej kvalita je známa medzi
znalcami tohto vzácneho a liečivého moku.
Je otcom dcéry a syna a dedom dvoch vnučiek, ktoré v súčasnosti
žijú v Kanade.
V mene svojom, ale aj všetkých kolegov a priateľov by
som mu chcel popriať do ďalších rokov veľa dobrého zdravia
a vedeckých úspechov spojených s užívaním tých prijemných
stránok života, ktoré nám prinášajú potešenie a radosť.
Na záver už len verš dodať treba:
Či vek už rozum potratil,
keď junák šeďou prekrýva sa?
Žeň ho ,krivo naň hľaď, by nezvíťazil !
Veď Teba ešte dlho čaká veda, študenti a krása.
Peter Šmigáň
späť
